Krátka odpoveď: Od 2. augusta 2026 sa uplatňuje článok 50 nariadenia o umelej inteligencii. Kto komunikuje s AI systémom, musí byť o tom informovaný, jasne a najneskôr pri prvej interakcii. Pri hlasovom agentovi to v praxi znamená jednu vetu na začiatku hovoru. Za porušenie hrozia pokuty do 15 miliónov eur alebo 3 percent celosvetového obratu. Termín sa napriek odkladom iných častí nariadenia neposunul.

Táto povinnosť sa spustila pred pár dňami a po slovensky o nej zatiaľ takmer nič nenájdete. Zhrnuli sme preto, čo presne sa zmenilo, koho sa to týka a čo s tým má firma urobiť. Nie je to právne poradenstvo, je to zhrnutie verejných zdrojov, ktoré sú vymenované na konci článku aj s odkazmi.

Čo presne sa 2. augusta 2026 zmenilo

Nariadenie o umelej inteligencii, známe ako AI Act, nadobudlo účinnosť 1. augusta 2024. Jeho povinnosti sa však nespustili naraz, ale po etapách. Zákazy neprijateľných praktík platia od februára 2025, pravidlá pre všeobecné modely od augusta 2025 a transparentnosť podľa článku 50 od 2. augusta 2026.

Znenie odseku 1 je krátke a pre hlasového agenta zásadné. Poskytovatelia majú zabezpečiť, aby systémy určené na priamu interakciu s fyzickými osobami boli navrhnuté a vyvinuté tak, že dotknuté osoby sú informované o tom, že komunikujú s AI systémom, ak to nie je zrejmé.

Európska komisia to v oznámení z 2. augusta 2026 preložila do vety, ktorá nepotrebuje výklad: používatelia musia byť jasne informovaní, keď nekomunikujú so skutočnou osobou, ale s AI systémom, napríklad s chatbotom, AI agentom alebo avatarom.

Kedy platí výnimka „ak to nie je zrejmé"

Toto je jediné miesto, kde sa dá o povinnosti diskutovať, a pri hlase je diskusia krátka.

Výnimka je postavená na tom, ako situáciu vníma primerane informovaná, pozorná a obozretná osoba. Pri textovom okne na webe, ktoré je označené ako chatbot a tvári sa ako softvér, sa dá argumentovať, že to zrejmé je. Pri hlasovom agentovi, ktorého celý zmysel je znieť prirodzene a odpovedať do sekundy, je to naopak: čím je lepší, tým menej je zrejmé, že ide o stroj. Kvalita systému teda výnimku nezachraňuje, ale ju vylučuje.

Praktický záver: ak agent znie ako človek, musí povedať, že nie je človek.

Kedy to musí povedať

Odsek 5 určuje aj čas a formu. Informácia sa poskytuje dotknutým osobám jasne a rozlíšiteľne najneskôr pri prvej interakcii alebo prvom vystavení systému.

Riešenie Spĺňa článok 50
Prvá veta hovoru obsahuje, že ide o AI asistenta áno
Agent to povie, až keď sa volajúci opýta nie, informácia musí zaznieť pri prvej interakcii
Informácia je len v pätičke webu alebo v obchodných podmienkach nie, nie je poskytnutá pri interakcii
Agent to prehovorí veľmi rýchlo spolu s právnym textom riskantné, podmienka je jasne a rozlíšiteľne
Zmienka až v e-maile alebo SMS po hovore nie, je to neskoro

V praxi to znamená jednu vetu v úvodnej replike. Nie odsek, nie právnu formulku. Napríklad: Dobrý deň, tu automatická asistentka autoservisu, ako vám pomôžem? Slovo automatická alebo virtuálna povie volajúcemu presne to, čo má vedieť, a nezhorší to hovor. Naopak, z našich hovorov vidíme, že ľudia po takomto úvode reagujú pokojnejšie než vtedy, keď na to prídu sami v polovici rozhovoru.

Koho sa povinnosť týka: dodávateľa alebo vás

Článok 50 rozlišuje dve roly a nie je jedno, do ktorej patríte.

Rola Kto to je Čo mu ukladá článok 50
Poskytovateľ ten, kto systém vyvíja a uvádza na trh alebo do prevádzky pod svojím menom odsek 1: navrhnúť systém tak, aby informoval o tom, že ide o AI
Subjekt nasadzujúci systém firma, ktorá systém používa vo svojej prevádzke odseky 3 a 4: rozpoznávanie emócií, biometrická kategorizácia, deepfake a text zverejnený vo verejnom záujme

Pre bežnú firmu s hlasovým agentom na recepcii z toho vyplýva, že povinnosť navrhnúť systém s upozornením leží na dodávateľovi. To ale neznamená, že sa vás to netýka. Je to vaše číslo, vaše meno a váš zákazník, ktorý ten hovor vedie. Preto stojí za to mať v zmluve jednu vetu o tom, že agent sa predstaví ako AI, a hlavne si to overiť na reálnom hovore, nie na papieri.

Pozor aj na vlastný marketing: ak agenta prezentujete ako živú osobu s vymysleným menom a bez akéhokoľvek náznaku, že ide o softvér, idete proti zmyslu úpravy aj proti očakávaniam zákazníka.

Čo posunul Digital Omnibus a čo nie

V priebehu roka 2026 sa časť termínov AI Actu posunula, čo v diskusiách narobilo zmätok. Preto pre istotu prehľad, ako to vyzerá dnes.

Oblasť Termín
Transparentnosť pri interakcii s AI, článok 50 2. augusta 2026, neposunuté
Samostatné vysokorizikové systémy 2. decembra 2027
Vysokorizikové systémy v regulovaných výrobkoch 2. augusta 2028
Označovanie obsahu generatívnych systémov uvedených na trh pred 2. augustom 2026 2. decembra 2026

Inými slovami, odklady sa týkali ťažkej regulácie vysokorizikových systémov. Povinnosť predstaviť sa ako AI zostala tam, kde bola.

Pokuty a dozor

Podľa oznámenia Európskej komisie hrozia za porušenie povinností transparentnosti pokuty do 15 miliónov eur alebo do 3 percent celosvetového ročného obratu, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Dozor vykonávajú vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom spolu s úradom EÚ pre umelú inteligenciu.

Na Slovensku je vnútroštátna úprava zatiaľ v procese. Návrh zákona o umelej inteligencii je v štádiu vyhodnotenia pripomienkového konania a počíta s tým, že všeobecným orgánom dohľadu nad trhom a jednotným kontaktným miestom bude MIRRI SR, popri ktorom budú pôsobiť sektorové orgány. Právni analytici zároveň upozorňujú, že navrhované znenie zatiaľ nevymedzuje skutkové podstaty porušení dostatočne presne.

Praktický dôsledok pre firmu: samotné nariadenie platí priamo, aj keď slovenský vykonávací zákon ešte nie je schválený. Čakať, kým bude jasné, kto presne bude kontrolovať, nie je stratégia. Splniť jednovetovú povinnosť je lacnejšie než ju riešiť neskôr.

Čo AI Act nezmenil: nahrávanie hovorov a GDPR

Toto je najčastejšie nedorozumenie, ktoré počúvame. AI Act nie je náhrada za GDPR a nahrávania sa netýka.

Nahrávanie telefonického hovoru je spracúvanie osobných údajov. Potrebujete preň právny základ podľa článku 6 GDPR a musíte splniť informačnú povinnosť podľa článku 13, teda informovať v čase získavania údajov, čo pri hovore znamená na jeho začiatku. Na Slovensku sa k tomu pridáva zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.

Prakticky to znamená, že úvodná replika agenta môže niesť dve informácie naraz: že ide o automatickú asistentku a že hovor je nahrávaný. Sú to dve rôzne povinnosti z dvoch rôznych predpisov, ale vybavíte ich jednou vetou.

Ak nahrávky nepotrebujete, nenahrávajte. Prepis hovoru vám na vyhodnotenie kvality zvyčajne stačí a je to menej citlivé spracúvanie než zvukový záznam hlasu.

Kontrolný zoznam pred spustením agenta

  1. Zaznie v prvej replike, že ide o AI? Overte na reálnom hovore, nie v dokumentácii.
  2. Je to počuť? Nie prehltnuté v rýchlej vete, ale zrozumiteľne.
  3. Platí to pre všetky vstupy? Aj pre hovory mimo otváracích hodín, prepojené hovory a odchádzajúce kampane.
  4. Nahrávate? Ak áno, informujte na začiatku hovoru a majte určený právny základ.
  5. Máte to v zmluve s dodávateľom? Jedna veta stačí.
  6. Viete, ako agent reaguje na otázku, či je človek? Musí odpovedať pravdivo a bez vykrúcania.
  7. Kto je poskytovateľ a kto nasadzujúci subjekt? Nech je to v zmluve pomenované.

Ako to riešime u nás

Agenti, ktorých staviame, sa predstavujú ako automatická asistentka hneď v prvej vete a na priamu otázku odpovedajú, že sú AI. Robili sme to tak od začiatku, ešte pred týmto termínom, z jednoduchého dôvodu: zákazník, ktorý sa to dozvie sám v polovici hovoru, stratí dôveru nielen k agentovi, ale k firme.

Vyskúšať si to viete v ukážkovom hovore na úvodnej stránke, agent sa vám predstaví presne tak, ako sa predstavuje zákazníkom našich klientov.

Súvisiace články

Zdroje